Vo štvrtok 13. januára 2000 sa na ostrovnej časti Montrealu v malom predmestí s názvom Kirkland narodil asistent kapitána kanadského výberu na tohtoročných MSJ v Českej Republike, Joseph Veleno. Hráč, ktorý si vo svojej krátkej kariére prešiel mnohými ťažkými skúškami. Hráč, na ktorého bol už vo veľmi mladom veku vyvíjaný enormný tlak. Hráč, do ktorého boli vkladané nemalé očakávania, ktoré však sčasti zostali nenaplnené.

Veleno to nemal vždy jednoduché. Počas svojich juniorských čias ho postretli mnohé prekážky a výzvy, boli do neho vkladané veľké nádeje, čo však so sebou prinieslo aj vysoký nátlak od mnohých ľudí v jeho okolí. „Bolo to tak trochu ako jazda na horskej dráhe,“ povedal kanadský center o posledných piatich rokoch jeho púte hokejovým svetom. V nasledujúcich riadkoch si tak trochu viac priblížime túto jazdu na horskej dráhe a povieme si niečo viac o životnom príbehu hráča, ktorý aj napriek tomu, že vyrastal v Montreale, fandil celý svoj život Washingtonu Capitals. Preto nie je žiadnym prekvapením, že jeho najväčším idolom je práve kapitán Caps, Alexander Ovechkin.

Juniorská kariéra

Príbeh tohto talentovaného centra sa začal prudko rozvíjať v roku 2014, kedy pôsobil v juniorskej QMAAA (Ligue de hockey Midget AAA du Québec) vo farbách tímu Lac St-Louis Lions. Ako štrnásťročnému, respektíve pätnásťročnému na konci sezóny, sa mu podarilo v 41 zápasoch získať až 52 bodov (16+36), pričom vekový priemer hráčov hrajúcich túto ligu bol v tomto čase takmer 17 rokov (konkrétne 16,802 podľa eliteprospects.com ). Tieto skvelé čísla zaujali veľké množstvo skautov z kanadských juniorských líg, ktoré sa združujú pod jedným názvom CHL (Canadian Hockey League). Najvyššia pozornosť mu bola venovaná práve ligou, ktorá pôsobí v jeho domovskej provincií - QMJHL (Quebec Major Junior Hockey League).

V tejto a aj v ďalších dvoch ligách, ktoré sú súčasťou CHL (OHL a WHL), však môžu hrať iba hráči, ktorých vek je v rozmedzí od 16 do 20 rokov. Vďaka jeho skvelým schopnostiam a vysokej pozornosti zo strany klubov mu preto bola od Hockey Canada udelená v roku 2015 výnimka, čím sa stal len piatym hráčom v histórii kanadského hokeja, ktorému bola takáto možnosť poskytnutá. Zaradil sa tak do prominentnej skupiny medzi Johna Tavaresa, ktorému bola takáto výnimka udelená v roku 2005, Aarona Ekblada (2011), Connora McDavida (2012) a Seana Daya (2013).

V roku 2015 prišla jeho veľká chvíľa, keď si ho z prvého miesta vybrali vo vstupnom drafte do QMJHL Saint John Sea Dogs. Sea Dogs aj napriek tomu, že v QMJHL hrajú len od roku 2005, dokázali vychovať až 14 hráčov, ktorí si aspoň na pár zápasov zahrali v najlepšej lige sveta. Nájdeme medzi nimi mená ako Thomas Chabot a Mathieu Joseph, ktorí hrali za Sea Dogs spoločne s Velenom v sezónach 2015-16 a 2016-17, Jonathan Huberdeau, Mike Hoffman či Charlie Coyle.

Veleno odštartoval svoju prvú sezónu v drese “morských psov“ veľmi sľubne, keď sa mu hneď vo svojom debutovom zápase podarilo vsietiť svoj prvý gól. Na konci sezóny mu pri mene svietilo 43 bodov (13+30) v 62 odohraných zápasoch. Na nováčika, ktorý prišiel do ligy plnej hráčov, z ktorých veľké množstvo je aj o päť rokov starších, sú to veľmi slušné čísla. Velenova hviezda tak naďalej stúpala a očakávania fanúšikov spolu s ňou. Vyzeralo to, že Sea Dogs našli svojho ťažného koňa, ktorý by ich po piatich rokoch čakania opäť dotiahol až za vytúženým Prezidentovým pohárom, ktorý je každoročne udelený víťazovi QMJHL.

Sezóna 2016-2017 sa však nezačala úplne podľa Velenových predstáv, keďže musel kvôli zraneniu vynechať značnú porciu zápasov v základnej časti. V sezóne, v ktorej sa mal bodovo odtrhnúť z reťaze tak nakoniec získal iba 40 bodov, čo bolo hlboko pod pôvodnými prognózami a predpokladmi mnohých hokejových analytikov. Aj napriek nevydarenej základnej časti sa tento mladý center dokázal opäť vrátiť do zápasového kolotoča a pomôcť Sea Dogs k tretej výhre Prezidentovho poháru v pomerne krátkej klubovej histórii. V 18 zápasoch vyraďovacej časti zaznamenal osem gólov a pripísal si tri asistencie.

Doteraz najpodstatnejšia a najdôležitejšia sezóna ho však ešte len čakala. To, prečo odmalička trénoval, prečo obetoval svoje detstvo tomuto skvelému športu, o čom už ako malý sníval, sa malo v roku 2018 stať skutočnosťou. No začnime pekne po poriadku a vráťme sa na koniec roku 2017. Sezóna 2017-2018 je aj napriek Velenovmu nízkemu veku už jeho tretia v drese tímu zo Saint John, a tak mu bolo trénermi udelené kapitánske céčko. Mužstvo po predošlej veľmi úspešnej sezóne opustili obe opory klubu, Thomas Chabot a Mathieu Joseph, ktoré si išli splniť svoje sny o hraní medzi najlepšími hráčmi na svete. Veleno preto prevzal rolu lídra v mužstve, ktoré začínalo veľkú prestavbu kádra.

Táto prestavba sa nakoniec stala až takou drastickou, že sa jej nevyhol ani samotný kapitán mužstva. Veleno si vo svojich posledných 31 zápasoch za Sea Dogs pripísal rovnaký počet bodov za 6 gólov a 25 asistencií. Potom sa však stal súčasťou obrovskej výmeny medzi tímom zo Saint John a Drummondvillom Voltigeurs, kam putoval za tri voľby v prvom kole (2018, 2019 a 2020) a dve voľby v druhom kole vstupného draftu do QMJHL. Céčko mu síce z hrudi už zmizlo, no aj napriek tomu patril k lídrom ofenzívy Voltigeurs. V 33 zápasoch v základnej časti nazbieral až 48 bodov (16+32) a viac ako bod na zápas mal aj v playoff, kde si v 10 zápasoch pripísal 11 bodov (5+6). Mnohí skauti sa v tom čase zhodli, že táto zmena Velenovi výrazne pomohla. V Saint John bol na neho podľa nich vyvíjaný priveľký nátlak, ktorý sa vystupňoval najmä v poslednom roku jeho pôsobenia u Sea Dogs.

Všetko je však zabudnuté, staré jazvy sú zahojené a pred Velenom je ešte stále ten najdôležitejší okamih jeho doterajšej kariéry. V Dallase ho totiž 22. júna 2018 čakal vstupný draft do NHL. Rozhodovalo sa o jeho budúcom pôsobisku, budúcich spoluhráčoch a vlastne o jeho budúcnosti ako takej. Viacerí odborníci predpokladali, že sa umiestni niekde uprostred prvej tridsiatky, no nakoniec si ho až zo samotného chvosta prvého kola vybrali “červené krídla“ z Detroitu. Veleno bol druhou voľbou Red Wings v prvom kole tohto draftu, pričom ich prvou voľbou sa stalo talentované české krídlo, Filip Zadina.

Po miernom sklamaní z umiestnenia v drafte sa však Veleno vrátil plný energie do QMJHL, kde na neho čakala jeho posledná juniorská sezóna. A nie nadarmo sa hovorí, že to najlepšie prichádza nakoniec. Vo svojom poslednom ročníku v QMJHL si v drese Drummondvillu pripísal nové osobné maximá v počte strelených gólov (42), v počte asistencií (62) a logicky teda aj v počte kanadských bodov, ktorých dosiahol po prvýkrát vo svojej kariére trojciferný počet (104).

Vyšší počet bodov získali v tejto sezóne iba traja ďalší hráči, medzi ktorými je aj predpokladaná jednotka vstupného draftu do NHL v roku 2020 a Velenov kolega z útočnej formácie na tohtoročných MSJ, Alexis Lafreniere. Ten sa podelil o niekoľko svojich myšlienok na Velenovu adresu: „Už viackrát som sa s ním rozprával. Snažíme sa pomáhať si navzájom, keďže sme obaja z Quebecu. Je veľmi rýchly, veľmi šikovný, má dobré hokejové IQ. Je veľmi dobrý ofenzívne, takže je to [s ním] veľká zábava. Stačí keď sa uvoľníte a puk si vás sám nájde. Mimo ľadu je to tiež skvelý chalan.“

Okrem skvelej produktivity v základnej časti sa Veleno zaskvel aj 17 bodmi v 16 zápasoch vo vyraďovacej fáze, čím ukončil svoje štvorročné pôsobenie v QMJHL. V 230 zápasoch v základnej časti zaznamenal dokopy 266 bodov (90+176) a v playoff sa mu v 61 zápasoch podarilo nazbierať 46 bodov (27+19).

Počas sezóny 2018-2019 ho však okrem klubových povinností čakali aj povinnosti reprezentačné. Ako 18-ročný sa zúčastnil Majstrovstiev sveta do 20 rokov. Opäť ako jeden z najmladších hráčov na turnaji si vyskúšal , aké je to hrať s javorovým listom na hrudi pred vypredanou Rogers Arenou vo Vancouveri. Kanade však tento juniorský šampionát nevyšiel ani zďaleka tak, ako by si to všetci hráči a fanúšikovia priali.

Na domácej pôde sa od nich neočakávalo nič iné ako víťazstvo. V ceste za rozprávkovým koncom im však stáli húževnatí Fíni, ktorí sa neskôr tešili z triumfu na tomto turnaji. Pre Kanadu to v tom čase bola veľká potupa a sklamanie, ktoré sa tento rok pokúsia zverenci trénera Dalea Huntera odvrátiť a získať už svoj osemnásty titul v histórii. Extra motiváciu majú najmä navrátilci, ktorí si vyskúšali atmosféru domácich MS a ktorí sa už tento rok budú chcieť vyvarovať podobným nepríjemnostiam, aké ich postretli na onom kanadskom šampionáte.

„Všetci sme boli frustrovaní a naštvaní,“ povedal Veleno o minuloročných MSJ, „osobne si myslím, že sme mohli dopadnúť oveľa lepšie a myslím si, že tento rok je naša šanca. Nikdy neviete, kedy dostanete ďalšiu príležitosť.“

"Javorové listy" sa preto budú spoliehať najmä na tých najskúsenejších členov kádra, ktorí budú okrem túžby po napravení minuloročného zaváhania plniť aj funkciu mentorov pre mladších spoluhráčov. Veleno tak bude mať ako jeden z najskúsenejších hráčov okrem funkcie lídra ofenzívy aj funkciu lídra v kabíne. „Máme niekoľkých mladých chlapcov a on si tým už prešiel,“ povedal na Velenovu adresu kouč, Dale Hunter, „vie sa vžiť do tej úzkosti. Nováčikovia majú motýle v bruchu a snažia sa urobiť dobrý prvý dojem. To, že sa s nimi o tom rozpráva im veľmi pomáha.“

„Keď už ste starší na tomto turnaji, stane sa omnoho jednoduchším,“ povedal Veleno, „minulý rok bol boj prvý a hranie proti starším chalanom nie je nikdy jednoduché. Keď už mám túto skúsenosť za sebou, cítim sa byť oveľa sebavedomejší s pukom a aj bez neho. Všetko vám proste príde omnoho prirodzenejšie.“

Profesionálna kariéra

Velenovou najväčšou výhodou na tohtoročných MSJ v Ostrave a Třinci je fakt, že aj napriek svojmu nízkemu veku pravidelne hráva proti profesionálom v nižšej zámorskej súťaži AHL vo farbách farmárskeho tímu Red Wings, Grand Rapids Griffins. Skúsenosti, ktoré za posledné takmer tri mesiace nadobudol v tomto prostredí mu iste môžu len pomôcť proti svojim súperom, z ktorých veľká väčšina hrá stále v juniorských súťažiach.

Veleno to však spočiatku nemal vôbec ľahké. Ako jeden z najproduktívnejších hráčov QMJHL bol zvyknutý zbierať jeden bod za druhým. V Grand Rapids sa ale karta obrátila a Veleno mal čo robiť, aby si zvykol na celkom iný štýl hry než dovtedy poznal. Na svoj prvý gól v novom pôsobisku musel čakať až sedem zápasov, čo mu muselo pripadať ako celá večnosť.

Joe Veleno has his first career pro goal! Zadina is so happy for him ❤️ pic.twitter.com/M9QBdDJwo9

— WingsNation (@thewingsnation) October 26, 2019

V prvých dvanástich zápasoch za Griffins zaznamenal iba dva kanadské body. Jeho najdlhšie bodové suchoty v poslednej sezóne za Voltigeurs, kedy získal 104 bodov, trvali iba dva zápasy. Prechod medzi juniorskou a seniorskou kategóriou je veľmi náročný a už viackrát sa stalo, že hráč, ktorý exceloval v juniorských ligách, nedokázal podobné bodové explózie už nikdy viac zopakovať. Veleno si však postupne zvykol a prispôsobil sa oveľa fyzickejšiemu a defenzívnejšiemu štýlu hry. V ostatných 17 zápasoch potom zaznamenal až 10 kanadských bodov.

„Nie sú tam žiadne voľné dni,“ povedal Veleno o živote v AHL, „vždy keď prídeme na ľad je čas tvrdo pracovať a pomôcť akokoľvek viete a to je najväčšia vec, čo som si všimol. Je to každodenná liga a musíte bojovať a hrať každý zápas tak, akoby bol váš posledný.“

Najvýraznejší posun však urobil vo svojej hre vo vlastnom obrannom pásme. Počas 29 zápasov medzi profesionálmi urobil veľké kroky vo svojej defenzívnej hre, z čoho nakoniec dokázal benefitovať aj na opačnej strane klziska: „To bola tá najdôležitejšia vec, proste byť všestranný ‘200-foot player‘, aj keby to znamenalo obetovanie ofenzívy na úkor dobrej defenzívy. Ak som dobrý v obrane, budem na ľade častejšie a dostanem viac príležitostí mať puk na hokejke a tvoriť hru.“

Práve táto defenzívna zodpovednosť a skúsenosti z predchádzajúceho turnaja boli jednými z hlavných dôvodov, prečo ho tréneri zvolili tento rok do roly asistenta kapitána. Jeho skvelý progres a napredovanie tým správnym smerom z neho urobilo jedného z najváženejších členov ambiciózneho kanadského výberu. Avšak iba tieto dve veci nie sú tým najhlavnejším dôvodom jeho povýšenia v hierarchii tohto mužstva. Keď sa totiž niekoho v tíme spýtate na Velenove najväčšie prednosti, väčšina respondentov spomenie najmä jeho vyspelosť. Aj na svoj mladý vek je okrem veľmi zodpovedného hokejistu aj silným lídrom v kabíne a naozaj tým pravým profesionálom.

„Môžete vidieť jeho vyspelosť, spôsob, akým sa prezentuje, vyzerá ako profesionál,“ povedal asistent trénera kanadského výberu na MSJ, André Tourigny, „mal som s ním niekoľko rozhovorov. Rozprávali sme sa o jeho sezóne, o jeho skúsenostiach z minulého roka, o jeho očakávaniach a môžete jasne vidieť, že sa rozprávate s vyspelejším človekom než minulý rok.“

Kanada už má za sebou svoj otvárací duel tohto šampionátu. Odohrala ho proti svojmu najväčšiemu rivalovi z USA a po veľmi zábavnom zápase pre nestranného diváka sa nakoniec tešila z triumfu 6:4. Veleno nastúpil na čele prvého útoku “javorových listov“, pričom na krídlach mu sekundovala dvojica Alexis Lafreniere a Nolan Foote. Členovia tejto formácie mali prsty až v piatich góloch Kanady, čím pomerne značnou mierou prispeli k prvej výhre Kanaďanov nad svojimi južnými susedmi od 31. decembra 2014.

„Sú to traja veľký hráči,“ odpozoroval kanadský bek a prospekt Detroitu, Jared McIsaac, „veľmi dobre si kryjú puk a všetci vedia dobre strieľať a tvoriť hru. Táto formácia má veľa schopností, s ktorými budú mať obrancovia veľké problémy.“

Veleno sa tak spoločne so svojimi tímovými kolegami pokúsi opäť dotiahnuť kanadskú veľmoc späť na hokejový piedestál. Jeho hra však nebude spočívať iba v zbieraní bodov, ale aj v poctivom bránení, zodpovednej hre a fyzických súbojoch. Takisto bude mentorom pre mladé kanadské pušky a hráčom, na ktorého sa tréneri budú môcť spoľahnúť v tých najdôležitejších a najkritickejších situáciách. Malá hviezda, ktorá začala žiariť už vo svojich štrnástich rokoch, tak aj naďalej pokračuje v oslnivých výkonoch. A zatiaľ to vyzerá tak, že jej vyhasnutia sa ani tak skoro nedočkáme.